Obec
Starosta obce: Ing. Igor Šillo (od 10. 12. 2018)
Výsledky volieb do orgánov samosprávy obcí zo dňa 10. 11. 2018
Zástupca starostu obce: Mgr. Ján Miško (od 1. 2. 2019)
Obec Kostolná pri Dunaji patrí medzi menšie obce v okrese Senec. Rozprestiera sa na severnom okraji Podunajskej nížiny vo výmere 807 ha. Z historického hľadiska sa na teritóriu obce v časti Malý Šúr nachádza jedno z najstarších pohrebísk juhozápadného Slovenska. Je datované do staršej doby rímskej. Z archeologického hľadiska sa pokladá za dosiaľ najvýznamnejšie germánske nálezisko. Už koncom minulého storočia sa tu našli rôzne sečné, bodné zbrane, zlomky bronzových a strieborných nádob. V rokoch 1954 až 1961 tu boli vykonané výskumné, záchranárske, archeologické práce, pri ktorých bolo otvorených 66 žiarových hrobov. Tieto boli odborne ošetrené a vyhodnotené. Päťdesiatdeväť nájdených exponátov bolo následne prevezených a umiestnených do Národného múzea – antropologického oddelenia v Prahe.
Obec bola založená v roku 1332 a už v druhej polovici 14. storočia mala svoj kostol. Na vtedajšie pomery to bola významná skutočnosť, nakoľko ku kostolu patrila aj farnosť a vtedy cirkev zabezpečovala skoro všetky potreby občanov (krsty, sobáše, pohreby, listiny atď.), takže obec sa stala centrom (aj vďaka svojej polohe) ďalším deviatim okolitým obciam. Tento Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie z 13. storočia sa v obci dochoval dodnes. V roku 1942, počas okupácie sa obec spojila s obcou Malý Šúr a zlúčili sa pod spoločným názvom Hasvár. V roku 1948 dostala obec názov Kostolná pri Dunaji, v tom čase v nej žilo 461 obyvateľov, zväčša maďarskej národnosti (71% Maďarov a 21% Slovákov). V obci sa veľkej pozornosti teší Oáza Sibírskeho tigra www.tigre.sk, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti obce.
V obci Kostolná pri Dunaji sa nachádza ojedinelá archeologická lokalita, ktorá zahrna stopy osídlenia z eneolitu, sídlisko kultúry s kanelovanou keramikou, kostrové hroby z doby bronzovej, žiarové hroby stredodunajskej mohylovej kultúry zo strednej doby bronzovej a germánske pohrebiská z rímskej doby. Germánske pohrebisko, dnes už zakonzervované a zasypané zemou sa nachádza od skrýše cca. 80 m západne.
História:
V rozsahu rokov 1954 - 1961 sa vykonali v obci Kostolná pri Dunaji v časti Malý Šúr rozsiahle archeologické práce, pri ktorých bolo otvorených až 66 žiarových hrobov. Ide o germánske pohrebisko zo staršej doby rímskej z 1. storočia n.l. Uvedený nález aj vzhľadom na bohatstvo hrobov (spony, ihlice, hroty zbraní, bronzové nádoby, panvice, vedrá, hrebene, opasky) pravdepodobne súvisí s kvádskym Vanniovým kráľovstvom, 21-50 n.l. (Regnum Vannianum ) - prvým štátnym útvarom na území Slovenska. Nájdené exponáty boli následne prevezené a umiestnené do Národného múzea v Prahe – antropologického oddelenia. Toto ako aj dalšie významné pohrebiská zo staršej doby rímskej podrobne spracoval T. Kolník v monografií ("Römerzeitliche gräberfelder in der Slowakei". Bratislava 1980). Vanniovo královstvo bolo Rimanmi podporovaným štátnym útvarom na sever od Dunaja. Ide o tzv. vazalský alebo klientsky štát, ktorý zároven predstavoval nárazníkovú oblasť ležiacu medzi germánskymi kmeňmi a rímskym územím. Vzniklo v podmienkach, kedy neprebiehali žiadne etnické posuny v barbaricu. To umožnilo tri desaťročia jeho pokojnej existencie. Z archeologického výskumu vyplýva, že centrum Vanniovho kráľovstva bolo medzi Moravou a Váhom. V tejto lokalite sa našlo viacero germánskych pohrebísk (Abrahám, Kostolná pri Dunaji, Sládkovičovo, Križany atď.). Vanniova vojenská družina mala svoje centrum pravdepodobne na úrodných sprašových návejoch okolo Trnavy. Kráľovstvo bohatlo z diaľkového obchodu (Jantárová cesta).
